Urtugrafia del CLL

De Wikipedia
Jump to navigation Jump to search


Lombard Occidental Quel articul chì l'è scrivüü in Lumbard ucidental, cun l'urtugrafia ünificada.


L'Urtugrafia parpugnüda del CLL (Cunsej Lunbáart për la Lengua) l'è una grafia assee funetega che la duariá faurì la cunprensiun di realtaa funetegh de tücc i parlad lumbard.

Inscí de representà la lunghezza vucalega, la grafia del CLL la dröa i dubi vucaj:
Téemp, Busáard, Laúur, Udúur, e.i.v. (grafia classega = temp, bosard, laor, odor, grafia ünificada = temp, busard, laur, udur)
La grafia del CLL la dröa anca tücc i acent e segn pusibej:

à = a cürta e overta: Gàt, Ràt, Sàch (grafia classega = gatt, ratt, sacch, grafia ünificada = gat, rat, sach)
á = a lunga e sarada: Parláda, Sganbáda, Stracáda (grafia classega = parlada, sgambada, straccada, grafia ünificada = parlada, sgambada, stracada)
áa = a sarada lunga : Páas, Andáa, Parláa (grafia classega = pas, andaa, parlaa, grafia ünificada = pas, andaa, parlaa)
ü = ü cürta e overta : Tüc', Süc', Lüm (grafia classega = tucc, succ, lumm, grafia ünificada = tüc, sücc, lüm)
üü = ü lunga e sarada : Lüüs, Vendüü, Müür (grafia classega = lus, venduu, mur, grafia ünificada = mür, vendüü, mür)
ö = ö cürta e overta : Incö, Böc', Pö (grafia classega = incoeu, boeugg, poeu, grafia ünificada = incö, böcc, pö)
öö = ö lunga e sarada : Rööda, Vööj, Fööja (grafia classega = roeuda, voeuj, foeuja, grafia ünificada = röda, vöj, föja)
ë = vucal atuna, senza "valur" (Schwa), parnunziada intra a e e, a segunda de quij che parla e de'l dialet : Përchè, Trinchël, Sempër (grafia classega = perchè, trinchel, semper, grafia ünificada = perchè, trinchel, semper)

Per quel che'l revarda 'l met in fin de parola la consunant debula u forta, la grafia del CLL la dis de scernì föra la cunsunant che la pariss int i parol deriaa:
Didun, didin, e alura Did e minga dit (grafia classega = did grafia ünificada = did)
Uget, ugiö, ugiada, e alura Ögg e minga öcc (grafia classega = oeugg grafia ünificada = ögg)
Perseghin, persegun e alura Persegh e minga persech (grafia classega = persegh grafia ünificada = persegh)
Rubèta, rubín, e alura Rob al plüral de roba e minga rop (grafia classega = robb grafia ünificada = rob)

Per quel che'l revarda la parnunzia sunora u minga sunora de la "v", el CLL el parpogn de scrivela "f" in fin de parola e de lasàla föra quand che l'è intervucalega:
Nööf, Prööf, Lööf (grafia classega = noeuv, proeuv, loeuv grafia ünificada = növ, pröv, löv)
Nööa, Prööa, Lööa (grafia classega = noeuva, proeuva, loeuva grafia ünificada = növa, pröva, löva)