Dialett de l'Oltragiov

De Wikipedia
Lumbard ucidental Quest articol chì l'è scrivuu in lombard, grafia milanesa.

I dialett de l'Oltragiov hinn quei parlà del Ligur che hinn parlaa oltra i Penin, in Piemont.

Diffusion e caratteristegh[Modifega | modifica 'l sorgent]

Quei dialett chì hinn parlaa in de la region de l'Oltragiov (Oltregioco), quella banda del Piemont che, storegament, l'è partegnuda al Genoves fina a la fin del XVIII secol. I center pussee important de la zona (che al dì d'incoeu l'è sotta a la Provincia de Lissandria) a hinn Novi Ligure e Ovada. El fatto de trovàss al de là di Apenin, a contatt con di alter zonn lenguistegh (el Piemontes e 'l Lombard) a l'ha faa in moeud che 'sti dialett ciappassenn di tratt de transizion bei important, come che se pò vedè in de la tabella chì de sotta: a l'è on lavorà che 'l catta dent anca el lessegh. Oviament, pussee che se va a sud, pussee che se senten i tratt ligur.

Confront in tra el dialett genoves e quell de Novi[Modifega | modifica 'l sorgent]

Genova Novi Ligure Traduzion in Lombard Traduzion in Piemontes
['ʤaŋku] ['bjaŋku] bianch bianch
[ku'niʤu] [ku'ni] conili cunij
[fa'miʤa] [fa'mi:a] fameja famija
['spe:ʤu] ['spe:ʤu] spegg specc
['tɔ:a] ['tɔra] tavola tavo
['ʧy:] ['py]
['ʃama] ['fjama] fiamma fiama
[bruŋ'ziŋ] [bruŋ'zejŋ] rubinett rubinèt
[skɔ: 'sa:] [skusa'rejŋ] scossaa scossal
['briku] ['briku] mont mont
[maŋ'dilu] [maŋ'dilu] mantin fassolèt
['zia:rdwa] ['ʤɔrdura] trottola sòtola
[se'truŋ] [si'trɔŋ] naranz portugal
[baŋ'ka:] [baŋka'ɹɔ] legnamee meist da bòsch
[mi'a:ʤa] [my'rɔja] mur muraja
['fɛŋa] [fa'rejŋna] farina farin-a
['lyŋa] ['løjŋna] luna lun-a
['bejve] ['bajve] bev bèive
['mejze] ['majze] mes mèis
['maska] ['maska] ganassa ciafela
[kreʃeŋ'tiŋ] [kresen'tejŋ] sangott sangiut

I verb in del dialett noves[Modifega | modifica 'l sorgent]

In del dialett de Novi Ligure a troeuvom ona quai influenza emiliana e lissandrina (soratutt in di terminazion d'on quai moeud verbal); inoltra la resist la coniugazion interogativa.
El congiuntiv imperfett despess el vegn drovaa inscambi del condizional present:

  • mi a saraiva/saraissa = mi a fussa

Verb vess[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a son, ti t'ê, lê o l'è, noiötri a semo, voiötri i sai, loötri i son.
  • Indicativ imperfett: mi a era, ti ti eri, lê o l'era, noiötri a ermo, voiötri i eri, loötri i era.
  • Indicativ futur: mi a sareu, ti ti saræ, lê o sarà, noiötri a saremo, voiötri i sarai, loötri i saran.
  • Congiuntiv present: che mi a sia, che ti ti sii, che lê o sia, che noiötri a simo, che voiötri i sii, che loötri i sia.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a fussa, che ti ti fussi, che lê o fussa, che noiötri a fussmo, che voiötri i fussi, che loötri i fussa.
  • Condizional present: mi a saraissa/saraiva, ti ti sartiassi/saraivi, lê o saraissa/saraiva, noiötri saraissmo/saraivmo, voiötri saraissi/saraivi, loötri saraissa/saraiva.
  • Infinii present: esse.
  • Gerundi present: essanda.
  • Particippi passaa: stato, stata (pl. stati, state).

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: sónna?, éto?, èlo?, sémna?, sàivo?, sónna?

Verb avèggh[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a g'heu, ti ti gh'æ, lê o g'ha, noiötri a gh'emo, voiötri i g'hai, loötri i g'han.
  • Indicativ imperfett: mi a gh'(av)aiva, ti ti gh'(av)aivi, lê o gh'(av)aiva, noiötri a gh'(av)aivmo, voiötri i gh'(av)aivi, loötri i gh'(av)aiva.
  • Indicativ futur: mi a gh'avreu, ti ti gh'avræ, lê o gh'avrà, noiötri a gh'avremo, voiötri i gh'avrai, loötri i gh'avran.
  • Congiuntiv present: che mi a gh'òbia, che ti ti gh'òbi, che lê o gh'òbia, che noiötri a gh'òbmo, che voiötri gh'òbi, che loötri i gh'òbia.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a gh'(av)aissa, che ti ti gh'(av)aissi, che lê o gh'(av)aissa, che noiötri a gh'(av)aissmo, che voiötri i gh'(av)aissi, che loötri i gh'(av)aissa.
  • Condizional present: mi a gh'avraissa/avraiva, ti ti gh'avraissi/avraivi, lê o gh'avraissa/avraiva, noiötri a gh'avraissmo/avraivmo, voiötri i gh'avraissi/avraivi, loötri i gh'avraissa/avraiva.
  • Infinii present: avai.
  • Gerundi present: avainda.
  • Particippi passaa: avû.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: euna?, èto? òto?, èmna?, àivo?; anna?

I coniugazion[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a canto, ti ti canti, lê o canta, noiötri a cantoma, voiötri i cantai, loötri i canta.
  • Indicativ imperfett: mi a cantaiva, ti ti cantaivi, lê o cantaiva, noiötri a cantaivma, voiötri i cantaivi, loötri i cantaiva.
  • Indicativ futur: mi a cantareu, ti ti cantaræ, lê o cantarà, noiötri a cantaremo, voiötri i cantarai, loötri i cantaran.
  • Congiuntiv present: che mi a canta, che ti ti canta, che lê o canta, che noiötri a cantemo, che voiötri i cantai, che loötri i canta.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a cantaissa, che ti ti cantaissi, che lê o cantaissa, che noiötri cantaissmo, che voiötri cantaissi, che loötri i cantaissa.
  • Condizional present: mi a cantaraissa/cantaraiva, ti ti cantaraissi/cantaraivi, lê o cantaraissa/cantaraiva, noiötri a cantaraissmo/cantaraiva, voiötri i cantaraissi/cantaraivi, loötri i cantaraissa/cantaraiva.
  • Infinii present: cantò.
  • Gerundi present: cantanda.
  • Particippi passaa: cantâ.

II coniugazion[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a seu, ti ti sæ, lê o sa, noiötri a semo, voiötri i sai, loötri i san.
  • Indicativ imperfett: mi a sa(va)iva, ti ti sa(va)ivi, lê o sa(va)iva, noiötri a sa(va)ivmo, voiötri i sa(va)ivi, loötri i sa(va)iva.
  • Indicativ futur: mi a savreu, ti ti savræ, lê o savrà, noiötri a savremo, voiötri i savrai, loötri i savran.
  • Congiuntiv present: che mi a sapia, che ti ti sapi, che lê o sapia, che noiötri a semo, che voiötri i sai, che loötri i sapia.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a sa(va)issa, che ti ti sa(va)issi, che lê o sa(va)issa, che noiötri a sa(va)issmo, che voiötri i sa(va)issi, che loötri sa(va)issa.
  • Condizional present: mi a savraissa/savraiva, ti ti svariassi/savraivi, lê o savraissa/savraiva, noiötri a savraissmo/savraivmo, voiötri i savraissi/savraivi, loötri i savraissa/savraiva.
  • Infinii present: savai.
  • Gerundi present: savanda.
  • Particippi passaa: savû.

III coniugazion[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a perdo, ti ti perdi, lê o perda, noiötri a perdemo, voiötri i perdai, loötri i perda.
  • Indicativ imperfett: mi a perdaiva, ti ti perdaivi, lê o perdaiva, noiötri a perdaivmo, voiötri i perdaivi, loötri i perdaiva.
  • Indicativ futur: mi a perdreu, ti ti perdræ, lê o perdrà, noiötri a perdremo, voiötri i perdrai, loötri i perdrà.
  • Congiuntiv present: che mi a perda, che ti ti perdi, che lê o perda, che noiötri a perdemo, che voiötri i perdai, che loötri perda.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a perdaissa, che ti ti perdaissi, che lê o perdaissa, che noiötri a perdaissmo, che voiötri i perdaissi, che loötri i perdaissa.
  • Condizional present: mi a perdraissa/perdraiva, ti ti perdraissi/perdraivi, lê o perdraissa/perdraiva, noiötri a perdraissmo/perdraivmo, voiötri i perdrassi/perdraivi, loötri i perdraissa/perdraiva
  • Infinii present: perde.
  • Gerundi present: perdanda.
  • Particippi passaa: perdû, perso.

IV coniugazion[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a dromo, ti ti dromi, lê o droma, noiötri a dromimo, voiötri i dromî, loötri i droma.
  • Indicativ imperfett: mi a dromiva, ti ti dromivi, lê o dromiva, noiötri a dromivmo, voiötri i dromivi, loötri i dromiva.
  • Indicativ futur: mi a dromireu, ti ti dromiræ, lê o dromirà, noiötri a dromiremo, voiötri i dromirai, loötri i dromiran.
  • Congiuntiv present: che mi a droma, che ti ti droma, che lê o droma, che noiötri a dromimo, che voiötri i dromî, che loötri i droma.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a dromissa, che ti ti dromissi, che lê o dromissa, che noiötri a dromissmo, che voiötri i dromissi, che loötri i dromissa.
  • Condizional present: mi a dromiraissa/dromiraiva, ti ti dromiraissi/dromiraivi, lê o dromiraissa/dromiraiva, noiötri a dromiraissmo/dromiraivmo, voiötri i dromiraissi/dromiraivi, loötri i dromiraissa/dromiraiva.
  • Infinii present: dromì.
  • Gerundi present: drominda.
  • Particippi passaa: dromî.

Verb andà[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a vòdo, ti ti væ, lê o va, noiötri a 'ndemo, voiöri i 'ndai, loiötri i van.
  • Indicativ imperfett: mi a 'nda(sa)iva/'ndòva, ti ti 'nda(sa)ivi/'ndòvi, lê o 'nda(sa)iva/'ndòva, noiötri i 'nda(sav)imo/'ndo(v)mo, voiötri 'nda(sa)vi/'ndòvi, loötri 'nda(sa)iva/'ndòva .
  • Indicativ futur: mi a 'ndreu, ti ti 'ndræ, lê o 'ndrà, noiötri a 'ndremo, voiötri i 'ndrai, loötri i 'ndran.
  • Congiuntiv present: che mi a vòda, che ti ti vòdi, che lê o vòda, che noiötri a 'ndemo, che voiötri i 'ndai, che loötri i vòda.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a 'nda(sa)issam che ti ti 'nda(sa)issi, che lê o 'nda(sa)issa, che noiötri a 'nda(sa)issmo, che voiötri i 'nda(sa)issi, che loötri 'nda(sa)issa.
  • Condizional present: mi a 'ndraissa/'ndraiva, ti ti 'ndraissi/'ndraivi, lê o 'ndraissa/'ndraiva, noiötri a 'ndraissmo/'ndrai(v)mo, voiötri i 'ndraissi/'ndraivi, loötri i 'ndraissa/'ndraiva.
  • Infinii present: 'ndò.
  • Gerundi present: 'ndanda.
  • Particippi passaa: 'ndato.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: vòdna?, væto?, vòlo?, 'ndemna?, 'ndaivo?, vann-a?

Verb fà[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a fasso, ti ti fæ, lê o fa, noiötri a femo, voiötri i fai, loötri i fan.
  • Indicativ imperfett: mi a fa(sa)iva/fòva, ti ti fa(sa)ivi/fòvi, lê o fa(sa)iva/fòva, noiötri a fa(sa)ivmo/fò(v)mo, voiötri i fa(sa)ivi/fòvi, loötri i fa(sa)iva/fòva.
  • Indicativ futur: mi a fareu, ti ti faræ, lê o farà, noiötri a faremo, voiötri i farai, loötri i faran.
  • Congiuntiv present: che mi a fassa, che ti ti fassi, che lê o fassa, che noiötri a femo, che voiötri i fai, che loötri i fassa.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a fa(sa)issa, che ti ti fa(sa)issi, che lê o fa(sa)issa, che noiötri a fa(sa)issmo, che voiötri i fa(sa)issi, che loötri i fa(sa)issa.
  • Condizional present: mi a faraissa/faraiva, ti ti faraissi/faraivi, lê o faraissa/faraiva, noiötri a faraissmo/farai(v)mo, voiötri i faraissi/faraivi, loötri i faraissa/faraiva
  • Infinii present: .
  • Gerundi present: fa(sai)nda.
  • Particippi passaa: fato.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: fassna?; fæto?, fòlo?; femna?; faivo?; fann-a?

Verb dì[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a diggo, ti ti disi, lê o disa, noiötri a dimo, voiötri i dî, loiötri i disa.
  • Indicativ imperfett: mi a disaiva/diva, ti ti disaivi/divi, lê o disaiva/diva, noiötri a disai(v)mo/di(v)mo, voiötri i disaivi/divi, loötri i disaiva/divi.
  • Indicativ futur: mi a direu, ti ti diræ, lê o dirà, noiötri a diremo, voiötri i dirai, loötri i diran.
  • Congiuntiv present: che mi a digga, che ti ti digghi, che lê o digga, che noiötri a digmo, che voiötri i digghi, che loötri i digga.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a disaissa/dissa, che ti ti disaissi/dissi, che lê disaissa/dissa, che noiötri a disaissmo/dissmo, che voiötri i disaissi/dissi, che loötri i disaissa/dissa.
  • Condizional present: mi a diraiva, ti ti diraivi, lê o diraiva, noiötri a dirai(v)mo, voiötri i diraivi, loötri i diraiva.
  • Infinii present: .
  • Gerundi present: disainda/dinda.
  • Particippi passaa: dito.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: disna?; dito?; dilo?; dimna?; divo?; disna?

Verb podè[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a pósso/peusso, ti ti pó/peu, lê o pó/peu, noiötri a possemo, voiötri i possai, loötri i póra/peura.
  • Indicativ imperfett: mi a possaiva/podaiva, ti ti possaivi/podaivi, lê o possaiva/podaiva, noiötri a possai(v)mo/podai(v)mo, voiötri i possaivi, loötri i possaiva.
  • Indicativ futur: mi a possreu/podreu, ti ti possræ/podræ, lê o possrà/podrà, noiötri a possremo/podremo, voiötri i possrai/podrai, loötri i possran/podran.
  • Congiuntiv present: che mi a póssa, che ti ti póssi, che lê o póssa, che noiötri a possemo, che voiötri i possai, che loötri i póssa.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a possaissa/podaissa, che ti ti possaissi/podaissi, che lê o possaissa/podaissa, che noiötri a possaissmo/podaissmo, ch voiötri possaissi/podaissi, che loötri possaissa/podaissa.
  • Condizional present: mi a possraissa/podraiva/possraiva/podraiva ecc.
  • Infinii present: possai/podai.
  • Gerundi present: possainda/podainda.
  • Particippi passaa: possû/podû.

Verb vorè[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a vêuio, ti ti vêu, lê o vêu, noiötri a vremo, voiötri a vrai, loötri i veura.
  • Indicativ imperfett: mi a vraiva, ti ti vraivi, lê o vraiva, noiötri a vrai(v)mo, voiötri i vraivi, loötri i vraiva.
  • Indicativ futur: mi a voreu, ti ti voræ, lê o vorà, noiötri a voremo, voiötri i vorai, loötri i voran.
  • Congiuntiv present: che mi a veubbi/veubbia, che ti ti veubbi, che lê o veubbia, che noiötri a vremo, che voiötri a vrai, che loötri i veubbia.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a vraissa, che ti ti vraissi, che lê o vraissa, che noiötri a vraissmo, che voiötri i vraissi, che loötri i vraissa.
  • Condizional present: mi a voraiva, ti ti voraivi, lê o voraiva, noiötri a vorai(v)mo, voiötri i voraivi, loötri i voraiva.
  • Infinii present: vrai.
  • Gerundi present: vrainda.
  • Particippi passaa: vossû/vorsû.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: veui?, veuto?, veulo?; vremna?; vrai?; veurno/veurna?

Verb stà[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a stògo, ti ti stæ, lê o sta, noiötri a stemo, voiötri i stai, loötri i stan.
  • Indicativ imperfett: mi a sta(sa)iva/stöva, ti ti sta(sa)ivi/stövi, lê o sta(sa)iva/stöva, noiötri a sta(sa)i(v)mo/stö(v)mo, voiötri i sta(sa)ivi/stövi, loötri i sta(sa)iva/stöva.
  • Indicativ futur: mi a stareu, ti ti staræ, lê o starà, noiötri a staremo, voiötri i starai, loötri i staran.
  • Congiuntiv present: che mi a stòga, che ti ti stòghi, che lê o stòga, che noiötri a stemo, che voiötri i stai, che loötri i stòga.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a sta(sa)issa, che ti ti sta(sa)issi, che lê o sta(sa)issa, che noiötri a sta(sa)issmo, che voiötri i sta(sa)issi, che loötri i sta(sa)issa.
  • Condizional present: mi a staraissa/staraiva, ti te staraissi/staraivi, lê o staraissa/staraiva, noiötri a staraissmo/starai(v)mo, voiötri i staraissi/staraivi, loötri i staraissa/staraiva.
  • Infinii present: stò.
  • Gerundi present: standa.
  • Particippi passaa: stato.

Coniugazion interogativa[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: stòg'na?; stæto?; stòlo?; stemna?; staivo?; stann-a?

Verb vegnì[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Indicativ present: mi a veno, ti ti veni, lê o vena, noiötri a gnimo, voiötri i gnî, loötri i vena.
  • Indicativ imperfett: mi a gniva, ti ti gnivi, lê o gniva, noiötri a gni(v)mo, voiötri i gnivi, loötri i gniva.
  • Indicativ futur: mi a gnireu, ti ti gniræ, lê o gnirà, noiötri a gniremo, voiötri i gnirai, loötri i gniran.
  • Congiuntiv present: che mi a vena, che ti ti veni, che lê o vena, che noiötri a gnimo, che voiötri i gnî, che loötri i vena.
  • Congiuntiv imperfett: che mi a gnissa, che ti ti gnissi, che lê o gnissa, che noiötri a gnissmo, che voiötri i gnissi, che loötri i gnissa.
  • Condizional present: mi a gniraissa/gniraiva, ti ti gniraissi/gniraivi, lê o gniraissa/gniraiva, noiötri a gniraissmo/gnirai(v)mo, voiötri i gniraissi/gniraivi, loötri i gniraiva/gniraissa.
  • Infinii present: gnì.
  • Gerundi present: gninda.
  • Particippi passaa: gnû.

Esempi de lengua[Modifega | modifica 'l sorgent]

Ona novella del Boccasc[Modifega | modifica 'l sorgent]

Gavi[Modifega | modifica 'l sorgent]

Giovanni Papanti I parlari italiani in Certaldo p. 72

Mi donca diggo che inti tempi dei primm re 'd Çipri, dapeu che Goffréi 'd Bojon l'ha conquistâ a Tæra Santa, l'è capitâ che 'na signôa 'd Guascogna l'è andæta in pelegrinaggio a-o Sepolcro; tornanda da 'd là, la s'è imbattùa inti di bifôichi che i g'hann fæto unn-a brutta açion. Lê a 's n'è amagonâ ch'an se poéiva dà paxe, e l'ha pensâ d'andâ a lamentâsse da-o re; ma o gh'è stæto chi g'ha ditto ch'ô saéiva tempo perso; peichè o re l'ëa un salamme, on papaghê che in cangio 'd fâ giustiçia ai ätri, ô 's lassava fâ e dî aprêuvo a lê de tutto cómme un gabian; e csì tutti quei ch'i gh'avéivan quéich dispiaxei i ô sfogavan con lesghe a vitta aprêuvo o fâghe di sgarbi. A dònna, sentindo 'sta còssa, inverinìa d'in se poei vendicâ, per apaxiâsse maledî, l'ha pensâ a intissâ o re; e comme a gh'è stæta davanti, cianxendo a g'ha ditto: "Sciô, mi an vegni ninte da tì peichè a credda che t'im fassi giustiçia 'd l'affronto ch'i m'han fæto; ma per méttghe unn-a prìa insimma, a 't prego che t'im mostri comm ti fæ a sofrî quei affronti ch'a sento ch'i 't fan a ti; per impaâ mi assî a colâ in santa paxe quei ch'i m'han fæto a mi, e che ô sa o Segnô, s'a poésse, a ti regalréiva voentëa a tì che tì ti sórbi comm se ninte fusse".
O re, che fin alantôa l'ëa stæto csì mòllo e bon da ninte, ô s'è comme sveggiâ d'un seunno; e, cmensando da l'affronto fæto a quella dònna, ô l'ha vendicâ in régola; e l'è dventâ persecutô di ciù sevëi 'd tutti quei che d'allôa in pêui i féssan queicòssa contra a l'onô dâ sò cöna.
Giovanni Papanti, Parlari italiani in Certaldo, 1875, pagg. 72-73

Novi Ligure[Modifega | modifica 'l sorgent]

A digh donca che ai tempi der primm re 'd Cipro, dòppo l'acquisto fatto 'd Tærasanta da un çerto Gottifré 'd Buglion, l'è successo che unn-a bella sciôra 'd Guascogna l'è andata in pelegrinaggio a-o Seporcro. Tornando da là, arrivâ in Cipro, da çerti cattivi soggetti l'è stata maltrattâ pròprio da bruttoî. Di 'sta cösa addolorâ senza posseisne dâ paxe, l'ha pensâ d'andâlo a dî a-o re; ma ô gh'è stato subto ditto ch'l'ëra fadiga persa, perché o re o faxéiva unn-a vitta csì gramma da ciolla e da pòcco 'd bon che non solo ô 'n faxéiva fâ giustissia per i ätri, ma ô 'n se curava manco 'd vendicâse 'd qualunque carognata i gh'éissa fatto a lê; 'd minera se che quarchedun ô gh'avéiva er còrne inverse o quarche cösa inso stòmago, l'andava a sfogâse contro lê, ben ch'l'ëra re. Sentìa 'sta cösa a dònna, disprâ perché a 'n posséiva otgnî giustissia, per solevâse un pò a s'è decisa d'andâ a borlâ e a ponxe 'r fâ do re. E quando a 's gh'è trovâ davanti, pianxendo a g'ha ditto: "Er mè sciôro, mi a 'n son gnùa da lê perché a spera ch'o 'm fassa fâ vendetta per la brutta carognata ch'i m'han fatto, ma per pregâlo che almeno, per quell che m'han fatto, ô m'insegna cm'ô fa a sopportâ quelle ch'i 'm dixa ch'i 'gh fan a lê, perchè a pösa imparâ a soffrî con pasiensa quelle porcate che quei bruttoî i m'han fatt'a mi. E ô sa o Signô, s'a posséissa, s'an ghi regalréiva con piaxei a lê, ch'ô g'ha csì er spalle bonn-e da portâje".
O re, che fin allôra l'è stato csì ciolla e limasson, tutt'int unn-a vòta ô s'è sveggiâ, e cmensando a fâ fâ unn-a bonn-a giustissia a 'sta dònna, l'è dventâ un amassâ 'd castigamatti 'd chiunque ô l'avéissa in qualunque minëra toccâ un pò int l'onô.
ibidem, pagg. 73-74

Rigoroso[Modifega | modifica 'l sorgent]

Donca a diggo tempo d'unn-a vòta, quando ô cmandava êi primmo re 'd Cipro, dapeu che Goffredo di Baglione l'avëe piò a Tæra Santa, ô s'è dò che 'na sciôra 'd Guascogna l'è andâ in pelegrinaggio a-o Sepolcro. Tornand'indrê, arrivâ in Cipro, çerti mascarsoni i l'han maltrattâ. Tant che lê a 's lamentava d'ista assion senza nsciunn-a consolassion, l'ha pensò d'andâse a fâ êi sò raxone da-o re. Ma quaichedun ô g'ha diccio ch'l'ëa tempo perso, peiché ô stava escì artiò e l'ëa escì plandron che no solo ô 'n faxëe giustisia ai ätri, ma o 's lasciava fâ a lê 'd tutti i desprexi; 'd manera che tutti quei ch'i gh'avéivan quaicösa da dî, per vendicâse i sa piavo cô re. Quand'a dònna l'ha sentìo escì, a l'ha accapìo ch'a 'n poëe ciù vendicâse, e per consolâse a l'ha pensò 'd ponxe a potronàia do re; e pianxando l'è andâ dnansci a-o re, e a g'ha diccio: "Sciô patron, mi an son ninte gnùa da ti pr'avei vendetta di desprexi ch'i m'han faccio; ma a vegno in cambio prentà t'im mostri comme ti fæ a soffrî i desprexi ch'i 'm dixo ch'i 't fan a ti, escì aimanco ch'avieu impréiso da ti, co-a mesma a poreu sopportâ i mè, i quæ, ô sa o Sgnô, a t'i daê (s'a poëse) ben vrentê, zacché ti i seuffri escì ben".
O re, che fin a quel momento là l'ëa stò plandron e potron, comme adsciò allôa, l'ha cmensò dai desprexi ch'avéivan faccio a ista dònna e severamente ô i ha vendicæ, e dòpp d'allôa l'è dventò perseguitô streittiscimo 'd tutti quei ch'i fesso quaiche desprexo contra l'onô da sò cronn-a.
ibidem, pag. 74

La parabola del Fioeu Trason[Modifega | modifica 'l sorgent]

Novi Ligure[Modifega | modifica 'l sorgent]

Un òmmo o gh'avàiva doî fiêui.
On giorno ê pu zôno ô g'ha ditto a sòu pâ: "Popâ, dòme a pörte d'ereditâ ch'om tocca!" e csî ê pöre l'ha spartî quèll ch'ô gh'avàiva.
Dòppo còch giôrno ê pu zôno l'ha misso insiemme quèll ch'ô gh'era toccâ e l'è 'ndato int un paixe lontan: e chì ô s'è dato â bella vitta e l'ha spianâ tutto.
Int ê paixe ch'ô s'era fermâ o gh'era gnû a carestìa, e csî l'ha icmensipiâ a savai còss ch'l'era a miseria.
Allôra l'ha çercâ lavô da un sciôro dê paixe, ch'ô l'ha mandâ int a sò casséinn-a a fò a guòrdia ai porçéi.
Lê l'avàissa vorsû lempìsse o stòngo 'nco e giande ch'i mangiòva i porçéi, ma a lê i 'n ghe dòva inseunn-i.
Allôra l'ha prensipiâ a pensòghe insimma e a dì: "Quanti servitoî a cà 'd mè pöre i gh'han pan a brecio, e mì a son chì ch'a mêuro 'd fòmme!
Òura a pörto, a vödo da mè pöre a dìgghe: Papà, heu peccâ verso o Signô e verso 'd ti,
a 'n merito pù d'ëse tò fiêu. Tratme cmè un tò garzon".
O s'encamméinn-a e ô va da sò pöre. Da lontan ê pöre ô 'l vedda, ô prêuva compascion, ô 'ghe va incontra, ô 'l brassa e ô 'l bösa.
Ê fiêu ô 'gh disa: "Papà, heu peccâ verso o Signô e verso 'd ti a 'n merito pù d'ëse tò fiêu".
Ê pöre ciòma i servitoî ô 'gh disa: "Fài a la svêlta, portài ê vestî pù bello e mettîglo 'ndòsso, e fàighe mètte un anê a-o digo e e scörpe ai péi
Pijai ê vidê pù grasso, massàilo e csî a faremm 'na bella festa!
Isto al fasso perchè ê mè fiêu l'èra mòrto, invece l'è resuscitâ, ô s'era perso e òura a l'emm trovâ". A festa l'è icminsò.
Ê fiêu pù grande, che ô lavoròva in campògna, intant ch'ô gniva a cà ô sentiva ch'i sonòva e i ballòva.
E l'ha ciamâ còss ô gh'era
e i gh'hann ditto: "Tò fradê l'è chì torna, e hann fatto festa perchè l'è san e sölvo".
Allôra ô s'è arabbiâ, e o 'n vràiva entrò in cà, manco se sò popà ô vràvia i vràiva convéinslo a entrò.
E ô g'ha ditto: "Mì at servo da tanti ònni e t'in m'é mòi dato un cravén per fò festa incó i mè amighi;
Invece per lê, ch'ô s'è mangiâ tutto 'ncó le dònne id bell avgnî, ti gh'æ massâ ê boccén pu grasso".
Ê pöre gh'ha ditto: "Cöro ê mè fiêu, ti sta saimpre 'ncô mi, che quell ch'l'è mè l'è o tò;
ma òura ô tocca fò festa e stò allegri, perchè tò fradê l'era cmè mòrto e òura l'è resuscitâ, l'era bella perso e a l'emm torna trovâ."

(Natale Magenta, Dizionario del dialetto di Novi Ligure, Supplemento al Bollettino dell'AIS n.2, 1969)

Serravalle Scrivia[Modifega | modifica 'l sorgent]

Un òmmo ô gh'avàiva doî fiêui.
Ê pù zôno ô gh'ha ditto a sò opâ: "Popâ, damme subto quell ch'ô 'm tocca 'd l'ereditâ!" Allantôa ê popà l'ha spartîo quell ch'ô gh'avàiva tra i doî fiêui.
Da lì a quòch giorno, ê fiêu pu zôno l'ha vendùo tutta a sò ròbba e 'nco i sòdi fatti su ô 's n'è andato 'nt un paixe lontàun: lì ô s'è dato â bella vitta e ô s'è mangiò tutti i sòdi.
Peu deuppo 'nt is sîto ô gh'è stata 'na gràun carestia, e quell zôno, che ô 'n gh'avàiva pù neinte, l'ha gminsò a provò còss ch'l'è bazèinn-a.
Allantôa l'è 'ndato sotta padròun da 'n sciô 'd is paixe. Lalê ô l'ha mandò 'nti càumpi a fò ê guardiàun ai porçei.
Ô gh'avàiva 'na famme ch'l'avéssa vossùo 'mpinìsse o stòmgo 'ncó e ghiàunde ch'i mangiòva i porçei, ma ô 'n gh'ëa nseuin ch'ô 'gh ne dòva.
Allantôa l'ha gminsò a pensògghe 'nsimma e l'ha ditto: "Tutti quei che i lavôa sótta mè opâ i gh'han dê pan a brétio. Mi invece a gh'heu 'na bazèinn-a da moì.
Àuva a vaggo da mè opà e a 'gh diggo: Popâ, a t'heu mancò 'd rispètto a ti e a-o Signô,
a 'n merito pù d'ëse o tò fieu; tratme cmè euin di tò garsòuni"
Ma ê popâ l'ha subto ditto ai servitoî: presto, piài ê vestî pu bello e mettîglo 'ndòsso, mettîghe un anê 'nto digo e scörpe 'nti pê.
Peu brancài ê vitê pu grasso, massàilo, mangemlo e e femmo baldòria.
Perché is mè fiêu per mi l'ëa mòrto e àuva ô viva torna, ô s'ëa perso e a l'emmo torna trovò". E i han gminsò a fò festa.
E ê fiêu pu vegio 'ntanto l'ëa 'nti càumpi. Tanto ch'ô gniva 'nderê e ô se vzinòva a cà, ô sentiva ch'i sonòva e ch'i ballòva.
L'ha ciamò euin di garsòuni e o g'ha dito cöse ch'l'ëa is bordelerio.
O servitô o g'ha rispòsto: "L'è gnùo a cà tò fræ e tò opâ l'ha fatto massò ê vitê, quello ch'emmo fatto gnî grasso, perché l'è rivò san e salvo".
Allantôa ê fræ pu vegio ô s'è rabbiò e o 'n vràiva màunco in cà. Ma ê popâ l'è sortìo e l'ha çercò 'd convèinslo a 'ndò 'ndràinta.
Ma quell ô g'ha ditto: "Ma cmè? Mi at servo da un muggio d'anni, a 'n g'heu mòi dato do la 'nto lavô, e tì ti 'n m'æ màunco dato un cravéin per fò festa 'ncó i mè amighi.
Ma àuva l'è rivò chilè, ch'l'ha sghiò tutta a sò ròbba 'ncó de-e plàundre, e ti ti 'gh massò ê viê pu grasso".
Ma ô g'ha ditto ê popâ: "Còu ê mè fiêu, ti ti stæ sàimpre 'ncó mi, e tutto quello ch'l'è mè l'è o tò assì.
Ma àuva a gh'emmo da fò festa e stò allegri, perché tò fræ l'ëa mòrto e àuva ô viva torna, o s'ëa perso e a l'emmo torna trovò".

dialettando.com

Bibliografia[Modifega | modifica 'l sorgent]

  • Natale Magenta, Dizionario del dialetto di Novi Ligure, supplemento al bollettino dell'AIS n.2, 1969.
  • Natale Magenta, Dizionario del dialetto di Novi Ligure, nuova edizione, Edizioni arti grafiche novesi - Novi Ligure, 1984.
  • Vocabolari del dialett de Ovada
  • Antologia ovadese

Vos correlaa[Modifega | modifica 'l sorgent]

Ligamm de foeura[Modifega | modifica 'l sorgent]