Scritüra in TeX
![]() |
Chesta pàgina a l'è scrivüda in Koiné da servizzi, urtugrafía ünificada. L'è de voltà in d'on dialett minga inventaa, segond i politich de 'sta Wikipedia. |
![]() |
El TeX l'è ü sistema da scriif pensat dal Donald Knuth in del 1978.
Dapress Zener 2003, le fórmüle matemàteghe sü la Wikipedia i pöö vess scrivüde cul sistema TeX.
Chesta sintassi al è fisc plüü fàcila a scriif e a legí che ul HTML: chí le fórmüle i è presentade in HTML si pussíbil, altrameent una imàgen PNG a l’è prudüida pal serviduur.
Le regule da basa i è le sigütante:
- le fórmüle sa i mett intra <math> ... </math> ;
- i caràtar + - = / ' | * < > ( ) peuvent vess tapee diretameent ;
- da deent una fórmüla, sa i pöö delimitá di grupp al jütt da le parentesi grafe {}, par grupá una espressiú a índes, par esempi.
Par utegní da le parentesi grafe íntal rendüü, al cuventa dunca teclá \{ u \}.
Si vuu truvee da le dificültaa, esitee mia a dumandá dal jütt aj Druvatt (üsüari) da TeX.
Caràtar spezziaj[Modifega | modifica 'l sorgent]
Funziunalitaa | Sintassi | Vargott al sembra |
---|---|---|
Aczan L'esempi chí-cuntra al mustra i difereent aczan sü la lètera o. |
\hat o \acute o \ddot o \vec o \check o \grave o \breve o \widehat {abc} \tilde o \bar o \dot o | |
Aczan in le parole | mangj\acute{a} | |
Uperaduur binari | \star \times \circ \cdot \bullet \cap \cup \sqcup \vee \wedge \oplus \otimes \triangle \vdots \ddots | |
\pm \mp \triangleleft \triangleright | ||
Uperaduur n-ari | \sum \prod \coprod \int \oint \bigcup \bigcap \bigsqcup \bigvee \bigwedge \bigoplus \bigotimes \bigodot \biguplus | |
Elissi | x + \cdots + y u x + \ldots + y | u |
Separaduur | ( ) [ ] \{ \} \lfloor \rfloor \lceil \rceil \langle \rangle / \backslash | \| \uparrow \Uparrow \downarrow \Downarrow \updownarrow \Updownarrow | |
Funziú std. (be) | \sin x + \ln y +\operatorname{sgn} z | |
Funziú std. (maa) | sin x + ln y + sgn z | |
Funziú trigunumetriche | \sin \cos \tan \operatorname{cotan} \sec \operatorname{cosec} | |
Funziú trigunumetriche inverse | \operatorname{Arcsin} \operatorname{Arccos} \operatorname{Arctan} | |
Funziú trigonometriche iperbòliche | \operatorname{sh} \operatorname{ch} \operatorname{th} \operatorname{coth} | |
Funziú d'anàlisi | \lim \sup \inf \limsup \liminf \log \ln \lg \exp | |
Funziú d'àlgebra lineara | \det \deg \dim \hom \ker | |
Aritmetica mudülara | s_k \equiv 0 \pmod{m} | |
Derivade | \nabla \partial x \ dx \dot x \ddot y | |
Congjuunt | \forall \exists \empty \varnothing \cap \cup | |
Lògica | p\wedge \land \bar{q} \to p\lor \lnot q \rightarrow p\vee | |
Ariis | \sqrt{2}\approx\pm 1,4 | |
\sqrt[n]{x} | ||
Relazziú | \sim \simeq \cong \le \ge \equiv \not\equiv \approx = \propto | |
Relazziú negative | \not\sim \not\simeq \not\cong \not\le \not\ge \not\equiv \not\approx \ne \not\propto | |
Relazziú da cungjuunt | \subset \subseteq \supset \supseteq \in \ni | |
Relazziú negative da cungjuunt | \not\subset \not\subseteq \not\supset \not\supseteq \not\in \not\ni | |
Geumetría | \triangle \angle 45^\circ | |
Frezze | \leftarrow \rightarrow \leftrightarrow \longleftarrow \longrightarrow |
|
\Leftarrow \Rightarrow \Leftrightarrow \Longleftarrow \Longrightarrow \Longleftrightarrow |
| |
Símul diveers | \pm \mp \hbar \wr \dagger \ddagger \infty \vdash \top \bot \models \vdots \ddots \imath \ell \Re \Im \wp \mho |
|
Índes, espusaant[Modifega | modifica 'l sorgent]
Funziunalita | Sintassi | Vargott al sembra | |
---|---|---|---|
en HTML | en PNG | ||
Espusaant | a^2 | ||
Índes | a_2 | ||
Regrupameent | a^{2+2} | ||
a_{i,j} | |||
Cumbiná índes e espusaant | x_2^3 | ||
Índes e espusaant precedeent | {}_1^2\!X_3^4 | ||
Derivada (bú) | x' | ||
Derivee (malvaas in HTML) | x^\prime | ||
Derivada (malvaas en PNG) | x\prime | ||
Derivade tempurale | \dot{x}, \ddot{x} | ||
Sutalignaa e suralignaa | \hat a \bar b \vec c \overline {g h i} \underline {j k l} | ||
Vetuur e àngul | \vec U \overrightarrow{AB} \widehat {POQ} | ||
Suma | \sum_{k=1}^N k^2 | ||
Prudüit | \prod_{i=1}^N x_i | ||
Límit | \lim_{n \to \infty}x_n | ||
Integrala indefinida u definda | \int \frac{1}{1+t^2}\, dt \int_{-N}^{N} e^x\, dx | ||
Integrala cürvilínia | \oint_{C} x^3\, dx + 4y^2\, dy | ||
Integrala dòbia | \iint e^{-\frac{x^2+y^2}{2}\, dx dy | ||
Intersezziú | \bigcap_1^{n} p | ||
Riüniú | \bigcup_1^{k} p |
Frazziú, matriis, plüü da línie[Modifega | modifica 'l sorgent]
Frazziú | \frac{2}{4} u {2 \over 4} | u |
Cueficeent binumiaj, cumbinazziú | {n \choose k} u C_n^k | u |
Matriis | \begin{pmatrix} x & y \\ z & v \end{pmatrix} | |
\begin{bmatrix} 0 & \cdots & 0 \\ \vdots & \ddots & \vdots \\ 0 & \cdots & 0\end{bmatrix} | ||
\begin{Bmatrix} x & y \\ z & v \end{Bmatrix} | ||
\begin{vmatrix} x & y \\ z & v \end{vmatrix} | ||
\begin{Vmatrix} x & y \\ z & v \end{Vmatrix} | ||
\begin{matrix} x & y \\ z & v \end{matrix} | ||
Distinzziú da caas | f(n)=\left\{\begin{matrix} n/2, & \mbox{si}n\mbox{pari} \\ 3n+1, & \mbox{si}n\mbox{díspari} \end{matrix}\right. | |
Equazziú sü plüü línie | \begin{align}f(n+1) &= (n+1)^2 \\ &= n^2 + 2n + 1\end{align} |
Zöögh da caràtar[Modifega | modifica 'l sorgent]
Lètere greghe minüscule (senza omicron !) | \alpha \beta \gamma \delta \epsilon \varepsilon \zeta \eta \theta \iota \kappa \lambda \mu \nu \xi o \pi \varpi \rho \sigma \varsigma \tau \upsilon \phi \varphi \chi \psi \omega | <br\>
|
Lètere greghe majüscule (senza Omicron !) | \Alpha \Beta \Gamma \Delta \Epsilon \Zeta \Eta \Theta \Iota \Kappa \Lambda \Mu \Nu \Xi O \Pi \Rho \Sigma \Tau \Upsilon \Phi \Chi \Psi \Omega | <br\>
|
Cungjuunt üsüaj | x\in\mathbb{R}\sub\mathbb{C} | |
gras (par i vetuur) | \mathbf{x}\cdot\mathbf{y} = 0 | |
Fraktur | \mathfrak{a b c d e f g h i j k l m} \mathfrak{n o p q r s t u v w x y z} |
|
Grass | \mathbf{ABCDEFGHIJKLM} \mathbf{NOPQRSTUVWXYZ} |
|
Rumà | \mathrm{ABCDEFGHIJKLM} \mathrm{NOPQRSTUVWXYZ} |
|
nurmaal | ABCDEFGHIJKLM NOPQRSTUVWXYZ |
|
Script | \mathcal{ABCDEFGHIJKLM} \mathcal{NOPQRSTUVWXYZ} |
|
Ebrée | \aleph \beth \daleth \gimel |
Delimitaduur in le grande equazziú[Modifega | modifica 'l sorgent]
Malvaas | ( \frac{1}{2} ) | |
Mej | \left ( \frac{1}{2} \right ) |
\left e \right i pöö vess druvaa cun diveers delimitaduur :
Paréntesi | \left( A \right) | |
Crochets | \left[ A \right] | |
Accolades | \left\{ A \right\} | |
Chevrons | \left\langle A \right\rangle | |
Bare (da valuur assulüda, par esempi) | \left| A \right| | |
Duvrée \left. e \right. Par fá parí noma ü di delimitaduur | \left. {A \over B} \right\} \to X |
Spazziameent[Modifega | modifica 'l sorgent]
Ul TeX al gestiss autumaticameent la plüpaart di prubleem da spazziameent, però vuu pudii vurí cuntrulá ul spazziameent manüalameent in di caas.
dòbi quadratí | a \qquad b | |
quadratí | a \quad b | |
graant spazzi | a\ b | |
spazzi medi | a\;b | |
spazzi fí | a\,b | |
mia da spazzi | ab | |
spazziameent negatiif | a\!b |
Astüzzia[Modifega | modifica 'l sorgent]
Par furzá una fórmüla a la plena taja, al è assée da gjuntá un spazzi fí al finaal da la fórmüla: \, (contre-oblique vírgüla )
<math>a(1+e^2/2)</math> al dà
<math>a(1+e^2/2)\,</math> al dà
Par diminüí la taja da le fúrmüle int una línia da teest sa l pöö druvá \textstyle u \scriptstyle:
<math>A \left({B\over c}\right)</math> al dà
<math>\textstyle{A \left({B\over C}\right)}</math> al dà
<math>\scriptstyle{A \left({B\over C}\right)}</math> al dà
Vidée apó[Modifega | modifica 'l sorgent]
Liamm da deet[Modifega | modifica 'l sorgent]
Liamm da fö[Modifega | modifica 'l sorgent]
- (Inglés) Ducümeent d'intrudüzziú à TeX, sota furmaa PDF.
- (Franzés) Ducümeent d'intrudüzziú à TeX, legí le pàgine 32 a 41.
- (Inglés) AMS LaTeX, le estensiú e cunvenziú de la suzzietaa Americana da matemàtica.
- l2p online, par cumpilá dal codi TeX int una imàgen PNG.
- Official LaTeX project site lööch web pal desvilüpameent dal LaTeX.
- MikTeX: una distribüzziú da LaTeX par Windows.
- Ul Grupp d'Üsüari da TeX e LaTeX.
- CTAN. The Comprehensive TeX Archive Network: l'archivi "ufizziaal" da tütt ul materiaal relazziunaa cun TeX e LaTeX.